10 tajných trikov mediálnej manipulácie (2. časť)

Autor: Tomáš Jacko | 1.12.2020 o 7:24 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  919x

Nie je dôležité, čo je pravda. Dôležitejšie je, čo si ľudia myslia, že je pravda. (POKRAČOVANIE 1. ČASTI)

Ste pravidelným konzumentom správ? Čo alebo kto je zdrojom vašich informácií? Dokážete sa ešte pohybovať a navigovať v informačnom smogu? Ako viete, že človek, médium alebo zdroj, z ktorého čerpáte informácie, vám hovorí pravdu? Overujete si informácie z viacerých na sebe nezávislých a konkurenčných zdrojov? Ponúkam druhú časť 10 jednoduchých trikov, ktoré na vás možno skúšajú tí, ktorým dôverujete.

Pearl Jam / Do the EvolutionPearl Jam / Do the Evolution
  1. Cenzúra
  2. Autocenzúra
  3. Informačné prekrytie
  4. Anonymné zdroje
  5. Neanonymné zdroje
  6. Výber témy
  7. Umiestnenie témy
  8. Rozsah témy
  9. Nálepkovanie
  10. Naratív, spin a framing

 

6. Výber témy

V dobe globalizácie a 24-hodinových správ nie je nikdy núdza o zaujímavú „story“.  Na Slovensku sa nič dostatočne šokujúce za posledný deň nestalo? Tak vyberme niečo z Česka. Ani tam nič? Tak vyberme čokoľvek z Európy. Ani tam? Tak z Ameriky. A keď ani tam nič, tak tam dajme aspoň narodenie pandích mláďat v Číne. Veď to je aspoň milé a divákovi to padne vhod po ťažkom a stresujúcom dni. Tento výber je možné pochopiť, keďže médium má potrebu vyplniť zostávajúci priestor a naplniť tak stanovený obsah alebo čas pre správy/noviny/program.

Iná a oveľa rizikovejšia situácia môže nastať, keď cieleným výberom tém sa snažíte upriamiť pozornosť na jednu tému, správu alebo udalosť (ktorá sa reálne stala) a nezverejnením inej správy o inej udalosti alebo ignorovaním inej témy ju zas umelo odstraňujete z verejnej diskusie. Lebo čo nie je v médiách, tak to akoby sa ani nestalo. Ako sa inak majú ľudia možnosť dostať k nejakej informácii alebo mať záujem dočítať sa viac o nejakej informácií, keď sa k nim nedostane ani zmienka o nej? V dobe sociálnych médií je oveľa náročnejšie využívať túto taktiku. Avšak už aj tam si našiel mediálny svet cestu. V americkom senáte napríklad nedávno prebiehalo vypočúvanie predstaviteľov tzv. Big Tech, čiže veľkých internetových a IT spoločností (Facebook, Twitter, Google), ktoré čelia obvineniam z cielených a premyslených zásahov do šírenia a zdieľania niektorých informácií na ich platformách.

7. Umiestnenie témy

Pokiaľ aj pre vás nepohodlnú informáciu zverejníte alebo musíte zverejniť, tak stále existuje niekoľko trikov. Jeden z nich je umiestniť informáciu v médiu tak, že si ju takmer nikto nevšimne. Pamätníci si pamätajú, že pri čítaní novín tie najdôležitejšie správy boli zverejňované na predných stranách a čím ste viac listovali dozadu, tak sa ich dôležitosť alebo relevantnosť mala znižovať. Teda aspoň podľa výberu editora/šéfredaktora. V dobe elektronických správ si už nelistujeme v novinách, ale scrollujeme webstránky. Stačí, že správu nedáte na titulku (t.j. hlavná webstránka), ale skryjete ju do jednej zo sekcií alebo podsekcií, a nikto sa k tomu len tak ľahko a organicky nedostane. Informácia sa tak stratí, resp. ju pohltí informačný smog.

8. Rozsah témy

Existuje našťastie Google alebo vyhľadávanie priamo na spravodajskom webe. Tak sa vám podarí tú správu kedykoľvek nájsť. Áno, ale iba pokiaľ viete, čo presne máte hľadať. Keď aj správu nájdete, tak možno vás odradí jej rozsah alebo spracovanie. O udalosti sa dozviete jednu vetu, keďže editor média túto správu nepovažoval za dostatočne zaujímavú alebo relevantnú. Nikto ho však z cenzúry alebo autocenzúry obviniť nemôže. Veď predsa o tom písali a tu je dôkaz! Z času na čas sa objaví téma alebo škandál, ktorému sa médiá venujú dni, týždne a niekedy dokonca aj roky. V Amerike to volajú “bombshell”. Jednej téme sa preto venujú aj viacerí redaktori a téma žije dlhšie obdobie. A iná téma zas po prvom dni “zomrie”. Prečo je jedna téma dôležitejšia ako druhá? Kto o tom rozhoduje? Na základe akých kritérií? Prečo napríklad údajný škandál amerického prezidenta ohľadom spolupráce s Ruskom pri voľbách v roku 2016 je top téma roka, ale údajné volebné podvody vo voľbách 2020 sú ignorované alebo spravodajské pokrytie minimalizované?

9. Nálepkovanie

Používa sa hlavne pri osobách, ktoré označíte nejakým spôsobom (väčšinou negatívnym), ktoré následne vedie k ich negatívnemu vnímaniu. Skúste sa zamyslieť nabudúce, keď médiá označia niekoho ako „kontroverzného“, „populistického“, „extrémistického“, „ultra-ľavicového/pravicového“, a podobne. Je toto označenie naozaj pravdivé a zakladá sa na faktoch? Alebo je to len preberaním už zaužívanej nálepky? Alebo je to cielené onálepkovanie niekoho za účelom poškodiť jeho vnímanie a reputáciu? Kto a na základe čoho rozhoduje, že je niekto „extrémistický“ alebo „kontroverzný“? Pre niekoho kontroverzný čin môže byť pre iného hrdinstvom. Dobrým príkladom je mediálna prezentácia Matky Terezy. Naschvál vyberám tento zdroj ako príklad.

V USA túto techniku dotiahol do dokonalosti prezident Trump, ktorý svojim oponentom dával jednu prezývku za druhou a jemu naklonené médiá ich často preberali a opakovali, až sa stali súčasťou kolektívneho vnímania časti verejnosti a jeho priaznivcov (napr. Sleepy Joe, Crooked Hillary, Little Marco, Mini Mike). Je ich toľko veľa, že Wikipédia tomu venovala osobitný článok.

10. Naratív, spin a framing

Trvalo mi nejaký čas, kým som pochopil tieto termíny. Podľa slovníka slovo naratív znamená: „rozprávanie, príbeh (individuálny, skupinový, národný, historický a pod.), v ktorom sa fakty a ich interpretácia podriaďujú istému zámeru“. V súvislosti s médiami sa toto slovo používa v zmysle prerozprávať príbeh alebo udalosť s určitým (väčšinou skrytým) zámerom. Príbuzný termín je „spin“ a „spin doktor“. Spin je forma propagandy, kedy je používaná taká interpretácia udalosti alebo faktov, ktorá sa práve niekomu hodí pre politické alebo iné ciele. Ten kto túto aktivitu vykonáva je preto „spin doktorom“. Politické strany a vlády bežne zamestnávajú takýchto ľudí. Niekedy pôsobia ako poradcovia alebo v neoficiálnych funkciách. Inokedy túto činnosť vykonávajú napríklad oficiálni vedúci tlačových oddelení, hovorcovia a podobne. Médiá sú tie, ktoré by mali spin doktorov a ich „spiny“ odhaľovať. Bohužiaľ niekedy kvôli nevedomosti, nedostatočnej skúsenosti alebo možno aj iným dôvodom ich nielen nedokážu odhaliť a uviesť informáciu pravdivo a objektívne, ale naopak dávajú tomuto spinu priestor, akceptujú ho ako realitu a šíria ho nekriticky ďalej. Na Slovensku sa napríklad v internetových diskusiách a komentároch používa ako príklad alebo označenie takéhoto konania „krst vnučky“, čo vzišlo z nehody bývalého ministra Richtera a jeho vysvetlenia pre väčšiu finančnú hotovosť, ktorú mal vo vrecku.

Na záver ešte jeden podobný a cudzí termín. Framing, čiže „rámcovanie“ v súvislosti s médiami znamená spôsob podania a prezentácie faktov a informácií. Výsledkom tejto činnosti je rozdielne vnímanie rovnakých faktov a udalostí v spoločnosti, keďže vnímanie a pochopenie informácií a faktov sa môže líšiť práve v závislosti od spôsobu podania. Čo jedno médium alebo krajina môže vnímať ako teroristický čin, tak iná krajina alebo strana konfliktu a jej naklonené médiá vnímajú a prezentujú ako bojovníka za slobodu. Stačí si pozrieť, ako je napríklad v slovenských učebniciach dejepisu a predpokladám, že v drvivej väčšine slovenských médií interpretovaný a „rámcovaný“ vpád vojsk Varšavskej zmluvy oproti ruským učebniciam a ruským médiám, z ktorých niektoré to dodnes označujú ako „bratskú pomoc“.

Cynik by preto mohol konštatovať: Nie je dôležité, čo je pravda. Dôležitejšie je, čo si ľudia myslia, že je pravda. Nesprávny naratív, spin, framing a všetky predchádzajúce triky sú alebo môžu byť využívané v zmysle tohto cynického pohľadu na úlohu médií, informácií a ich konzumentov. Rozhodnutie je však na nás, do akej miery sa necháme ovplyvniť. Našťastie máme možnosť výberu, vrátane možnosti vypnúť.  

Bonus na záver

Ak ste to dočítali až sem, tak vám gratulujem. Toto je odmena pre vás:

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?


Už ste čítali?