Nestaraj sa, ty si už absolvent!

Autor: Tomáš Jacko | 2.12.2019 o 7:35 | Karma článku: 3,73 | Prečítané:  1439x

Do akej miery je pranie špinavej bielizne na verejnosti dobré/zlé? Na mojej bývalej strednej škole z času na čas dochádza k situáciám, kedy od zúčastnených strán školy prichádza táto reakcia na záujem absolventov „starať sa".

Čo sa to na GBASe deje? Aktuálne prebiehajúci „mocenský boj“ medzi fanúšikmi jednej a druhej strany konfliktu, resp. hry o trón GBASu (o tom niekedy nabudúce) vedie k prirodzenému záujmu viacerých absolventov o dianie v ich bývalej škole. Bez toho, aby som ja v tomto momente „kopal” za jednu, druhú, inú alebo žiadnu stranu, mám potrebu sa vyjadriť k vnímaniu absolventov alebo kohokoľvek, kto sa o túto situáciu zaujíma, chce o nej či už verejne alebo neverejne diskutovať a prípadne sa aj nejak aktívnejšie angažovať.

November 1989

Ťahal som síce vtedy ešte len káčera, ale som tu už dostatočne dlho nato, aby som vedel, čo bolo zmyslom Novembra ’89. Aj aktivity pri aktuálnom 30. výročí nám to všetkým snáď trocha pripomenuli – či už sa s ním osobne stotožňujeme alebo nie. Je preto pre mňa fascinujúce sledovať ako ľudia, ktorí sa či už osobne angažovali vtedy alebo si ho pripomínali nedávno pri výročí, sú zároveň schopní vnímať staranie sa absolventov, žiakov, rodičov, kohokoľvek do „vnútorných záležitostí“ školy ako za niečo nevhodné, nesprávne ba dokonca aj protiprávne. Zastavuje mi pri tomto rozum. Áno - staranie sa je nepríjemné, môže ohroziť dobrú reputáciu inštitúcie alebo jednotlivcov. Nestaranie sa však tiež môže viesť k všeličomu a možno aj k oveľa horšiemu.

Môžem mať a pri niektorých aj mám tisíc a jeden dôvod nesúhlasiť či už s Vasilom, Martinou, Ľubicou, Romanom, Anetou, Ferkom, Jožkom, Marienkou, atď. atď. atď. Určite nebudem ale nikomu upierať záujem o dianie v škole a možnosť sa verejne vyjadrovať. Zároveň som všetkých vždy rešpektoval a rešpektovať budem. Nemôžem ale nečinne prehliadať podozrenia z porušenia zákona, resp. z nekalej činnosti alebo neetického správania či už na pôde školy alebo zo strany štátnych orgánov. Aj Ján Kuciak a Martina Kušnírová by možno ešte dnes žili, keby ľudia neboli nečinní.

Či už je to autor/ka anonymnej básničky zverejnenej na nástenke v budove školy, absolvent vyjadrujúci sa k dianiu v škole alebo rodič žiaka študujúceho v škole – všetci majú právo na vlastný názor a vyjadrovanie toho názoru – akokoľvek my ostatní s ním nemusíme súhlasiť.

Načo riešiť?

Motivácia „riešiť” (či už diskusne alebo aj viac aktívne) dianie v škole zo strany absolventov môže byť rôzna. Napríklad u mňa to bol od začiatku fungovania Sučany Alumni v roku 2009 úprimný záujem o napredovanie školy, o udržanie jej kvality a atmosféry, jej unikátnosti. Snažím sa nielen ja ale aj celý tím Sučany Alumni o pomoc a podporu všetkým tým, ktorí nás o ňu požiadajú. Zároveň pre niekoho možno aj nevítaným alebo „drzým“ spôsobom prinášame sami od seba návrhy na zlepšenie. Chápem, že to môže byť pre niekoho nepríjemné a nepohodlné, keďže našimi návrhmi a riešeniami poukazujeme nato, ako sa to dá. Naviac tým dokazujeme, že keď niekto povie, že sa niečo nedá, tak to skôr znamená to, že to buď ten niekto nechce alebo nie je schopný urobiť. Nikdy to ale nerobíme formou osobných útokov, osočovania a podobne. Snažíme sa prinášať odporúčania, realizovateľné riešenia a sami pridávať ruku k dielu. Ak kritizujeme, tak iba maximálne konštruktívne. Toto je náš a môj osobný prístup. Nahnevali sme a hneváme tým asi dosť ľudí, ale tak je to podľa mňa správne.

Sú však aj takí absolventi medzi nami, ktorí majú možno pre niekoho ešte radikálnejší prístup. Vydávajú ešte tvrdšie stanoviská, komentáre a vyzývajú na aktívny odpor alebo boj. Nie je teraz dôležité, či ja s nejakým konkrétnym človekom alebo výrokom súhlasím alebo nie, ale rešpektujem aj tento postoj a cením si záujem o školu. To že to niekto robí, vôbec automaticky neznamená, že chce škole alebo niekomu ublížiť. Pre mňa je to naopak skôr znak toho, že mu na jeho bývalej škole stále veľmi záleží. Možno prostriedky, resp. forma alebo jazyk nie sú vždy vhodne zvolené – a to bolo a je vyčítané aj mne. Málo si však uvedomujeme snahu a motiváciu týchto „kritikov“. Neveríme jej úprimnosti a vidíme za tým hneď niečo zlé a nekalé.

Sú však aj takí absolventi a radím sa aj ja medzi nich, ktorí jedného dňa chcú, aby na GBASe študovali aj ich deti. Dokonca už tento rok máme prvých absolventov – rodičov, ktorých deti na GBASe študujú. Čiže okrem nezištných dôvodov zaujímať sa a riešiť dianie na GBASe, je to aj „zištný“ dôvod - a to ten, že jedného dňa chcem, aby na GBASe študovalo aj moje dieťa a chcem aby tam bola nielen normálna atmosféra, normálni učitelia a normálny riaditeľ/riaditeľka, ale pre mňa ako rodiča čo najlepšia atmosféra, čo najlepší učitelia a čo najlepšie vedenie školy. Je niečo čudné na tom, že chcem to najlepšie pre moje dieťa?

Návrat do minulosti

Keď ale chce niekto zamedziť záujmu hoci aj verejne riešiť dianie v škole riadne zvolenému zástupcovi rodičov, tak to už naozaj hraničí s cenzúrou. Chápem, že zúčastnené osoby majú obavu o poškodenie dobrého mena školy a tým ohrozenie jej budúcnosti a tým aj svojich podmienok a zamestnania. Neinformovanie, ututlávanie, zakazovanie informovať o dianí v škole a hlavne o možných nekalých, resp. zvláštnych praktikách - či už sa ich dopustila jedna, druhá alebo ktorákoľvek iná zainteresovaná strana - v aktuálnej situácii k ničomu dobrému nevedie. Vedie len k dobe minulej – pred rok 1989.

DISCLAIMER: Tento blog je súkromná aktivita a názor absolventa Tomáša Jacka. Predsedníctvo Sučany Alumni sa k nemu oficiálne nehlási.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico Kalavskej ukázal dvere

Kto po tejto skúsenosti podá Smeru ruku?


Už ste čítali?