VAROVANIE: vulgarizmy a grafický jazyk je v tejto poviedke použitý pre umelecké účely a realizmus.
Tento blog, resp. krátka poviedka je inšpirovaná politickým filozofom Johnom Rawlsom, ktorý v jeho najznámejšom diele Teória spravodlivosti (1971) hovorí o koncepte tzv. “závoja nevedomosti” (veil of ignorance).
Spravodlivý systém alebo sociálna spravodlivosť v krajine je vtedy, keď bez ohľadu nato v akých pomeroch alebo s akýmkoľvek hendikepom sa narodíte, tak máte rovnakú šancu uspieť ako ten, kto sa narodí do tých najlepších možných podmienok. Ľudskou rečou povedané: životnú úroveň krajiny a rovnosť príležitostí je potrebné merať podľa toho, v akej životnej úrovni žijú tí, ktorí sú na tom v spoločnosti najhoršie. Práve rovnosť príležitostí alebo šancí je o tom, či a nakoľko je možné sa z tohto prostredia alebo situácie dostať. Zo situácie v ktorej sme sa nie svojou vôľou alebo chybou ocitli. Či už je to prostredie, do ktorého sa človek narodí alebo hendikep, úraz alebo choroba, ktorá si svoje obete nevyberá.
***
Bratislavčan Ivan, podnikateľ za vodou na bielej BMW X-6ke s EČV-čkou končiacou -666 ide spraviť ďalší pre neho bežný biznis s viac než 5 nulami do Košíc. Na ceste tam opravujú diaľnicu (nadáva ako pohan, že v tejto „skurvenej“ krajine nič nefunguje) a musí ísť okľukou cez rómsku osadu. Tam sa hrá na úzkej ceste bosý rómsky chlapec a on ho nemôže obísť. Trúbi na neho ako šialený, ale s chlapcom to ani nehne. Je totiž tak zaujatý hrou s kamienkami. Ivan teda vyjde z auta a zakričí ešte raz na chlapca. Potom skríkne, „Čo si hluchý ty vyjebaný cigáň?“ a kopne celou silou do neho.
Chlapec sa na neho pozrie veľkými čiernymi uplakanými očami cez okno auta, keď okolo neho podnikateľský boss prefrčí a scéna končí.
Ivan prichádza večer do obľúbeného najdrahšieho košického hotela a po kvalitnom sexe s jeho košickou milenkou ľahko zaspí.
&&&
Zobúdza sa na veľký zápach. Otvorí oči a zisťuje, že je v nejakej špinavej malej miestnosti s mnohými Rómami. Vyskočí z postele a ihneď vyjde z miestnosti von. Zisťuje že to bola chatrč a že sa nachádza v tej istej rómskej osade, ktorou včera prechádzal na aute.
Ihneď beží k ceste a čaká na prvé auto. Začne kývať na autá, ale tie ho ignorantsky obchádzajú. Po chvíli to už vzdá, rozhliada sa okolo a pozerá na seba. Zisťuje, že je oveľa nižší a že má na sebe úplne iné oblečenie. Vidí obďaleč potok a pri nočnom splne sa do neho pozrie. Vidí v ňom odraz chlapca, ktorého predtým kopol. Sedí na brehu potoka a zúfalo a nahlas kričí: „PREČO?!“
Je však veľmi unavený, a tak na brehu potoka zaspí. Zobudí sa až ráno na štuchanie a kopanie. Zistí, že okolo neho stoja samí Rómovia. Začne sa ich pýtať, že čo od neho chcú. Oni mu však hovoria, že už je čas a že ak nepôjde do školy, tak že matka nedostane dávky. On im povie, že nikam nejde. Nato mu odvetia, že ak nechce ísť, tak nemusí, ale že potom musí ísť do lesa po drevo. Nemá im čas nič vysvetľovať, lebo celá situácia sa mu zdá príliš absurdná. Ide teda k ostatným a čaká na autobus. Autobus je už plný bielych detí, ktoré začnú na Rómov pokrikovať. Rómske deti im to oplácajú a všetci prestanú až na upozornenie šoféra autobusu, ktorý nahlas zakričí, „držte hubu vy skurvení Cigáni lebo vás všetkých vysadím. Dovtedy kým ste nenastúpili, tak bol kľud.“ Situácia sa trocha upokojí.
Chlapec prichádza do školy, kde sa mu zdravia jeho kamaráti z osady. Ide teda s nimi do triedy a stále premýšľa o tom, čo sa to vlastne okolo neho deje. Sadá si do voľnej lavice, iba keď ho niekto celou silou udrie odzadu do hlavy. Padá zo stoličky a vidí alfasamca medzi triednymi náckami, ktorý kričí, „to je moje miesto ty všivavý cigáň!“. Všetci v triede z toho majú veľkú show, iba keď odrazu prichádza učiteľka. Tá sa pýta chlapca prísnym tónom, „Čo robíš na zemi?“. Chlapec odpovedá, že ho tento chlapec napadol. Pýta sa bieleho chlapca, či je to pravda a on odpovedá, „Sadol si na moje miesto!“. Učiteľka nato nič nepovie a vyzve oboch, aby sa posadili. Ivan si ide sadnúť na jediné voľné miesto v triede, zatiaľ čo sa mu všetci smejú. Potom si to však rozmyslí, podíde k učiteľke a spýta sa jej, či by sa s ňou mohol rozprávať sám. Ona na neho prekvapene pozrie a odpovedá mu, „Ak máš niečo na srdci, tak to povedz tu a teraz!“. Začne teda rozprávať, že nevie prečo tu je a že by tu vôbec nemal byť a že je to celé nedorozumenie a že nevie, čo sa vlastne deje... keď ho v tom preruší učiteľka a hovorí mu, aby si sadol a že to tu nikoho nezaujíma.
Po celom dni škola končí a Ivan bez jedného slova čaká na ten istý autobus naspäť. Vidí, že najprv nastupujú biele deti a až potom rómske. Na neho a viacerých už neostáva miesto, keďže autobus je plný. Šofér na neho a zopár ďalších so smiechom zakričí, že buď pôjdu na strechu, alebo môžu ísť pešo. Chlapec teda ide pešo s niekoľkými chlapcami z osady. Pýtajú sa ho, že čo to malo dnes ráno v škole znamenať. On im to znova všetko začne vysvetľovať a opakovať, ale oni ho vysmejú. Potom im povie, že im to dokáže a nech mu na mobile vytočia nejaké číslo. Vytočia mu jeho ženu a on jej hovorí, že to je on a že nech po neho príde. Ona na neho skríkne, že nech si nerobí srandu a že zavolá políciu a zloží telefón. Nechá si ju znova vytočiť, ale odrazu mu zdvihne hlas, ktorý je mu veľmi známy. Ten mu povie, že „ešte raz vytočíš toto číslo ty skurvený cigáň a prídem teba aj celú tvoju špinavú rodinu odjebať.“
Všetci chlapci ho vysmejú a rozprávajú sa ďalej o babách, kozách, drogách, toluéne, fajčení, sexe a čo by mohli v škole a komu ukradnúť.
Ivan sa ich po chvíli pýta, že či nemajú žiadne iné životné ciele alebo témy. A tí sa na neho nechápavo pozrú a vysmejú ho. Povedia mu, že aj keby chcel, tak že to nikam nedotiahne. Za chvíľu príde za ním Jožko - ďalší rómsky chlapec, ktorého si doteraz nevšimol, a ten mu hovorí, „Vieš, počúval som, čo si hovoril a súhlasím s tebou. Ja som sa od samého začiatku v škole snažil. Aj napriek tomu, že ma k tomu neviedli rodičia. Učenie ma naozaj bavilo. Ale aj keď ma niektorí učitelia podporovali, iní mi naschvál - aj keď som bol najlepší v triede, dávali zlé známky – akoby za trest. Gadžovia ma nenávideli a Cigáni ešte viac – vraj už nie som jedným z nich ako predtým a že k nim už nepatrím. Ocitol som sa tak mimo všetkých a sám. Po čase ma to už prestalo baviť, a tak som sa nato vykašľal. Lepšie byť s niekým ako sám. Cigán zostane Cigánom. Nemá to cenu. “
Je už tma, keď chlapci prichádzajú do rómskej osady. Ivan vojde do tej istej chatrče, kde sa ráno zobudil. V chatrči zatiaľ nikto nie je, a tak unavený a utrápený si líha so strachom, čo ho čaká zajtra. Rýchlo zaspí.
@@@
Ivan sa odrazu zobudí v košickom hoteli celý spotený. Pozrie na zlaté rolexky a bez času na rozmýšľanie ide na dohodnutý biznis míting. Na stretnutí sa všetci čudujú a pýtajú sa ho, že je ako vymenený – žiadne vulgárne a sexistické vtipy a ani jeho typický sarkazmus. Počas celého stretnutia je totiž myšlienkami úplne niekde inde - v rómskej osade.
Cestou naspäť je už diaľnica prejazdná. Jemu to ale nedá, odbočí, aby šiel znova cez tú istú osadu. Prechádza tým istým miestom, kde včera stretol rómskeho chlapca. Pozerá sa von z okna, ale chlapca nikde. Zaparkuje auto a ide sa spýtať miestnych, kde je ten chlapec.
§§§
Jeden + jeden alternatívny koniec:
Psycho koniec č. 1/
Ivan chlapca nenájde a keď sa pýta v osade na chlapca, tak mu všetci vravia, že taký tu ani nežije, že sa mu to muselo zdať, lebo pri tej ceste sa žiadny chlapec nikdy nehral a nehráva.
Šťastný koniec č. 2/
Ivan chlapca nakoniec nájde, ako sa hrá s ďalšími chlapcami. Ivan vykročí a zavolá na chlapca a celý čas na neho uprene pozerá. Chlapec ho uvidí a má z neho strach. Vystrašeného rómskeho chlapca chytí podnikateľ za ruku a do druhej mu dáva 500 eur. Podnikateľ nasledujúci deň kontaktuje miestnu školu a spýta sa na možnosť spolupráce jeho firmy s touto školou. Dohodne si stretnutie s riaditeľom a zriaďovateľom školy a hovorí im o jeho snahe umožniť všetkým žiakom bez ohľadu na pôvod a podmienky v ktorých vyrastajú, študovať bez obmedzenia a so špeciálnou podporou pre rómske deti z osady.
Napísať túto poviedku ma inšpiroval program a príbehy mojich kolegov a kamarátov z Teach for Slovakia. Ďakujem učiteľom, vďaka ktorým majú všetky naše deti lepšiu šancu v živote uspieť.
