Za niekoľko rokov pôsobenia na slovenských univerzitách som získal relatívne dobrý prehľad o viacerých nekalých praktikách v univerzitnom prostredí. Pred pár mesiacmi som opísal praktiky spojené s voľbami na univerzitách na Slovensku. Malo to celkom slušnú odozvu medzi kolegami a študentami. Toto asi rozvíri vodu ešte viac:
520 eur za predmet
Vy tu nechcete byť, ja tu nechcem byť
Keď sa predseda etickej komisie univerzity správa neeticky
Za pozitívny feedback ľahšia skúška
Keď si členovia grantovej komisie prideľujú granty sami sebe
Kúp si a podpíš moju knihu a môžeš si ju zobrať na zápočet
Keď záverečnú prácu vypíše, napíše, vyškolí a zoponuje jedna osoba
BONUS: Keď doma chýba „hajzlák“ alebo záchodový fantóm
Tento blog nemá za účel iba kritizovať alebo plniť funkciu psychickej očisty. Jeho cieľom je predovšetkým dodať odvahu všetkým tým čestným, slušným a poctivým študentom a zamestnancom univerzít – ktorých je drvivá väčšina, aby toto ojedinelé deviantné správanie netolerovali, mlčky sa neprizerali, neparticipovali na ňom, ale naopak – ozvali sa, ohradili sa, upozornili, informovali, bojovali proti nemu. Medzi nič nerobením a revoltovaním na barikádach je veľmi veľa poschodí. Stačí si vybrať. Viacerí budú možno vnímať tento blog ako špinenie si do vlastného hniezda. Keď si ale nevieme/nechceme/nedokážeme/bojíme vyprať špinavú bielizeň sami, tak je potrebné nato upozorniť aj vonkajší svet.
O klobáskach a alkohole za skúšku ste už asi počuli. O bývalom rektorovi Policajnej akadémie asi tiež. Je to však iba vrchol ľadovca. Pod ním sa dejú možno menšie ale často sofistikovanejšie praktiky na pravidelnej báze. Poďme si predstaviť aspoň 8 z nich.
O všetkých nasledujúcich praktikách som sa dozvedel od kolegov alebo od študentov z viacerých slovenských univerzít. Ja osobne o nich dôkazy zatiaľ nemám. Keď mi o nich študenti alebo kolegovia hovorili a vyzval som ich, nech s tým niečo robia, nech to aspoň oznámia alebo nech tie dôkazy posunú mne, tak mi už nemali čo povedať. Môže to byť teda pravda, ale aj čisté SCI-FI. Bez toho, aby sa svedkovia ozvali, tak to ostáva v rovine JPP (jedna pani povedala). Snáď sa však zhodneme, že aj keby čokoľvek z týchto praktík nebolo založené na pravde, tak univerzity a univerzitná komunita by mali vyvinúť maximálne úsilie na ich prevenciu a ochranu tých, ktorí to chcú ale boja sa oznámiť.
1. 520 eur za predmet
Táto nekalá praktika znižuje všetky zbytočné transakčné náklady. Funguje ako all inclusive hotel. Zaplatíte iba raz a máte neobmedzený vstup do wellness, bazéna, švédskym stolom a možno aj k hotelovej masérke. Na jednej z univerzít údajne za túto sumu spravíte skúšku bez toho, aby ste vôbec chodili na prednášky a cvičenia. A aby sa nepovedalo, tak na skúšku síce prídete, ale odovzdáte prázdny papier. Mňa zaujímala tá suma. Prečo 520?! Prečo nie 500 alebo baťovských 499? Keďže ide údajne o ekonóma, tak si asi prirátal infláciu! Sumu vraj napísal na začiatku semestra na tabuľu a následne ju rýchlo zmazal. Čo k tomu dodať? Aspoň že to nie je 1488 eur!
2. Vy tu nechcete byť, ja tu nechcem byť
Na jednej slovenskej univerzite údajne pracuje pedagóg, ktorý začína prvú prednášku semestra vždy s príhovorom: „Vy tu nechcete byť, ja tu nechcem byť.“. Študentom vždy povie, že mu majú poslať nejakú aspoň na oko vypracovanú prácu (kľudne plagiát) a všetkým zapíše na konci semestra známku. Tomu sa hovorí win-win! U oboch nulová snaha a maximálny úžitok.
3. Keď sa predseda etickej komisie univerzity správa neeticky
Pod lampou býva často najväčšia tma. Na jednej zo slovenských univerzít údajne pracuje človek, ktorý je predsedom jej etickej komisie. Ten istý človek mal oslovovať „anonymných“ (na Slovensku si viete zistiť všetko) hodnotiteľov z inej univerzity posudzujúcich jeho výskumný projekt a ponúkať/posielať im dary, všimné alebo ich inak motivovať, aby rozhodli v jeho prospech a jeho projektu pridelili čo najviac bodov. Tento istý človek zároveň oslovuje kolegov, aby ho za protislužbu pripísali ako spoluautora ich článkov, aj keď nenapísal ani čiarku. Asi neprekvapí, že na pozíciu predsedu etickej komisie sa prihlásil a nominoval sám!
4. Za pozitívny feedback ľahšia skúška
Na jednej zo slovenských univerzít údajne pracuje jeden deviant, ktorého pedagogické schopnosti súperia kvalitou s rečníckymi schopnosťami Andreja Danka. Aby univerzita zvyšovala tlak na kvalitu učiteľov a pedagogického procesu, tak zaviedla hodnotenie učiteľov študentami. Študenti tak majú možnosť raz za semester anonymne zhodnotiť ich odborné kvality, prejav, prípravu, atď. Aby to nejak „zafogoval“, tak vymyslel geniálny plán. Zavolal si jedného zo študentov („the messenger”), ktorému navrhol, že ak mu vybraná skupina študentov pridelí maximálne pozitívny feedback, tak on im dá ľahšiu skúšku oproti ostatným študentom. A ako si to overí? Aj toto má premyslené. V slovnom hodnotení má každý napísať konkrétnu vetu, ktorú im vopred povie.
5. Keď si členovia grantovej komisie prideľujú granty sami sebe
Vysokoškolskí učitelia a vedeckí pracovníci súperia medzi sebou o granty z viacerých slovenských vedeckých grantových agentúr: VEGA, KEGA, APVV. Hodnotenie by malo byť a je anonymizované. Avšak žijeme na Slovensku a to je také malé, že si je možné zistiť, kto váš projekt posudzuje alebo posudzoval. Ak však chcete ísť na istotu, tak je dobré poznať aspoň jedného z členov záverečnej hodnotiacej komisie, ktorá má právo dať úplne odlišné hodnotenie (!) a body, ako predchádzajúci odborní a anonymní posudzovatelia. Toto by sa ešte dalo pochopiť. Je však nepochopiteľné a šokujúce, že členovia komisie, ktorí prideľujú finálne známky a rozhodujú tak a poradí projektov a tisícových a niekedy až stotisícových sumách, môžu predkladať aj vlastné projekty, o ktorých tiež oni sami rozhodujú! Čo myslíte, ako sú ich projekty hodnotené?
6. Kúp si a podpíš moju knihu a môžeš si ju zobrať na zápočet
Na jednej z univerzít údajne pracuje učiteľ, ktorý zaujímavým spôsobom „motivuje“ jeho študentov, aby si kúpili jeho učebnicu. Pokiaľ si ju kúpia a perom podpíšu, tak si ju môžu doniesť a používať ju pri písomke. Jeho učebnica má tak zaručený odbyt a pravidelne preto musí písať nové edície a robiť dotlač. Tomu sa hovorí geniálny marketing! Aby tento deviant dokonal svoje dielo, tak sa tým ešte pred študentami vraj pravidelne chváli.
7. Keď záverečnú prácu vypíše, napíše, vyškolí a zoponuje jedna osoba
Môže sa to zdať ako námet pre marvelovského antihrdinu. Na niektorých univerzitách vraj vypisujú učitelia záverečné práce a za určenú sumu ju aj sami napíšu, školia a niektorí aj zoponujú. Veď prečo by mali ich študenti podporovať pokútny biznis s písaním záverečných prác (1, 2), keď môžu podporiť priamo ich školiteľa? Navyše nehrozí absolútne žiadne riziko, keďže školiteľ a oponent v jednej osobe predsa nebude odhaľovať sám seba. Asi ste sa chystali namietať, že ako je možné byť školiteľom a oponentom zároveň. Jednoducho. Keďže býva zvykom, že oponenta navrhuje sám školiteľ, tak navrhne takého oponenta, s ktorým sa vie dohodnúť. A fiktívny oponent sa ešte aj poteší, že nemusí robiť nič. A možno mu z toho ešte aj niečo kvapne.
+ BONUS: Aj televízne noviny končia zvieratkom, aby sme sa z toho celého nepo... . Takže na záver bonusová praktika na odľahčenie.
8. Keď doma chýba „hajzlák“ alebo záchodový fantóm
Na jednej zo slovenských univerzít údajne pracuje zamestnanec, ktorý si každý deň odnáša z WC domov vždy aspoň jednu rolku papiera. Kolegovia sa to vraj dozvedeli od upratovačky, ktorá sa im pravidelne sťažovala, že stále dokladá toaletný papier ale o pár hodín ho už niet a zamestnanci sa jej následne vždy sťažujú, že si nemajú čím... . Jedného dňa vraj prišla celá vytešená. Ostala dobrovoľne dlhšie v službe, nenápadne striehla pred inkriminovaným WC-kom a zakaždým, keď niekto z neho vyšiel, tak išla skontrolovať počet roliek. Tak odhalila záchodového fantóma. Celý čas podozrievala študentov a doktorandov, ale nakoniec vraj zistila, že to bol jeden z najrešpektovanejších profesorov univerzity!
Zamyslenie na záver
Mali sme odvahu prísť minulý rok na námestia. Keď sa Ján Kuciak nebál oveľa väčších kalibrov, tak čoho sa bojíme my/vy? Znížených osobných príplatkov, nepodpísania dovolenky alebo pracovnej cesty; nespraveného zápočtu, skúšky, štátnice, ťažšieho testu? Keď už ako študenti tolerujeme zlo počas štúdia, budeme schopní proti nemu bojovať počas pracovného života?
