Čo keby mal Leonardo da Vinci smartfón?

Autor: Tomáš Jacko | 18.2.2019 o 8:34 | Karma článku: 10,04 | Prečítané:  5918x

Jeho život, úspechy a to, že dnes každý o ňom aspoň počul, ovplyvnil jeden historický okamih a vynález – vynájdenie kníhtlače. Koľko Leonardov sa dnes zrodí vďaka tomu, že žijeme v digitálnej ére a prebieha vzdelávacia revolúcia?

Leonardo da Vinci (1452 - 1519) bol zosobnením obdobia renesancie. Bol to génius, ktorý vynikal hlavne ako maliar, sochár, architekt a vynálezca. Venoval sa aj anatómii a astronómii. Tou kľúčovou historickou alebo skôr technickou udalosťou, ktorá ovplyvnila jeho život bolo vynájdenie mechanickej kníhtlače v 15. storočí. Iba o niekoľko desaťročí po jej vynájdení sa podarilo vytlačiť viac kníh, ako bolo dovtedy počas celej histórie ľudstva vyrobených, resp. ručne napísaných. Významne to znížilo výrobnú cenu kníh a tým prvýkrát v histórii boli knihy dostupné aj stredným a nižším vrstvám obyvateľstva. Začala sa tak tvoriť vedomostná spoločnosť. Základným predpokladom pre vzdelanie samozrejme zostala schopnosť čítať a písať, takže ešte pár storočí trvalo, kým knihy a učenie ovplyvnili skutočne široké masy obyvateľstva Európy a zvyšku svetu.

Revolúcia vzdelávania

Leonardo napriek tomu, že nebol šľachtic (otec bol notár a matka sedliačka), mal to šťastie a narodil sa v rodine, kde mu bolo v rámci výchovy umožnené naučiť sa čítať a písať. V tom čase bolo škôl a univerzít v dnešnom ponímaní ako šafránu. Mnohí vzdelanci a umelci boli často samouci alebo boli vzdelaní svojimi rodičmi alebo majstrami. Ak sa teda aj naučili čítať a písať a ovládali všeobecné znalosti z rôznych smerov, tak špecializácia v niektorých z nich bola okrem tradičných remesiel pre nedostupnosť literatúry a zdrojov poznania veľmi náročná. Majstri a učitelia boli v tom čase neporovnateľne vysoko vážení oproti dnešnej dobe, keďže vtedy boli reálne jedinými zdrojmi poznania, znalostí remesla, zručností a vedných oblastí tej doby. Dostupnosť literatúry to ale začala meniť. Bola to svojím spôsobom revolúcia poznania, resp. revolúcia vzdelávania, ktorá významne ovplyvnila vývoj ľudstva počas renesancie a nasledujúcich storočí.

Podobnú takú revolúciu zažívame aj dnes vďaka moderným technológiám a predovšetkým internetu a jeho dostupnosti. Podobne ako knihy pred vynájdením kníhtlače, aj internet bol prístupný už v 90. rokoch 20. storočia. Trvalo však ešte pár desaťročí, kým sa z firiem, úradov a knižníc dostal nielen do každej domácnosti ale doslova do každého vrecka.

Leonardo si vďaka objavu kníhtlače mohol dovoliť kúpiť približne 200 kníh počas svojho života. Nielen kvôli ich cene ale aj dostupnosti. Boli z rôznych vedných oblastí. Presne z tých všetkých oblastí, v ktorých zároveň vynikal a vďaka ktorým sa o ňom učíme dodnes. Leonardo napríklad vďaka jeho majstrovskej schopnosti kresliť, zreprodukoval a ešte vylepšil obrázky jednej z jeho kníh o vojenskej technike. Jeho návrhy a skice použil ako prílohu k listu, resp. žiadosti o zamestnanie sa u milánskeho vládcu a patróna umenia, Ludovica Sforzu. Jeho návrhy boli tak presvedčivé, že bol ihneď prijatý. Toto by sa však nikdy nestalo, keby knihy pre neho neboli dostupné a nemal sa odkiaľ inšpirovať. Počas nasledujúceho obdobia sa Leonardovi veľmi darilo a vznikli jeho najvýznamnejšie diela.

O 500 rokov neskôr... 

Najlacnejší smartfón stojí 50 eur, internet je cenovo dostupný pre každého a na mnohých verejných miestach úplne zadarmo. Ako ho však využívame? Koľko percent z času využívame na vzdelávanie, sebazdokonaľovanie a koľko je iba pasívna zábava, oddych a neefektívne plytvanie časom?

Ako učiteľ sa často stretávam s tým, že sa študenti sťažujú na príliš veľa práce a málo času. Keď sa ich pýtam, koľko hodín týždenne musia venovať napríklad môjmu predmetu, na ktorého časovú záťaž sa mnohí sťažujú, tak väčšina odpovedá 1 až 2 hodiny! To vážne?! Veď len na základnej škole bolo normálne – aspoň v mojich časoch - venovať viac času písaniu domácich úloh z jediného predmetu týždenne. Keď sa ich ďalej pýtam, „Ako je možné, že nemáte čas?“, tak často zisťujem, že okrem ďalších predmetov na univerzite (ktorým nevenujú ani toľko času koľko tomu môjmu), majú mnohí ešte prácu, resp. brigádu. Tam ale nepracujú 40 hodín týždenne, tak ako je možné, že stále majú toho tak veľa?

Treba sa ich pýtať, koľko hodín reálne strávia s mobilom v ruke, pozeraním videí a seriálov, hraním hier, ktoré im okrem pasívneho oddychu neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. Ak ich nebavia prednášky niektorého z profesorov, tak prečo si nepozrú prednášku na tú istú tému napríklad od profesora z Harvardu? Alebo prečo si rovno nespravia online kurz a nenaučia sa napríklad ďalší cudzí jazyk alebo kódovať? Vzdelávanie nebolo nikdy v histórii ľudstva dostupnejšie. Zamestnávatelia postupne čoraz viac vyhľadávajú konkrétne zručnosti u pracovníkov než len formálne vzdelanie. Pri kvalite našich univerzít, vzdelávacieho systému a tituloch za odpísané záverečné práce sa tomu ani nemôžeme čudovať.

Všetko s mierou

Je mi jasné a snažím sa mať pre to vždy pochopenie, že človek a študent obzvlášť si musí aj oddýchnuť, zažiť študentský život alebo jednoducho vypnúť. Všetko ale musí byť s mierou. Výsledkom totiž je, že z revolučného nástroja pre samovzdelávanie a sebazdokonaľovanie vo vrecku každého človeka sa vlastne stal toxický požierač času, nástroj prokrastinácie a v niektorých prípadoch aj dôvod zhoršeného psychického zdravia.

Keby dnes žil Leonardo da Vinci a mal by prístup k internetu ako zvyšok obyvateľstva - viete si predstaviť, čoho všetkého by dnes bol schopný? A možno že by prechatoval celý život a nevstal by z postele, kým by nemal dopozeranú celú knižnicu na Netflixe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?