Ako môže Dankova rigorózna práca pomôcť študentom?

Autor: Tomáš Jacko | 19.11.2018 o 10:53 | Karma článku: 6,93 | Prečítané:  2878x

Ako odborný asistent v odbore verejná správa a zároveň vysokoškolský učiteľ, ktorý doteraz viedol viaceré záverečné práce, vidím potrebu pre zmenu systému záverečných prác.

Aj tí najlepší vysokoškolskí študenti na Slovensku to majú v poslednom ročníku náročné. Mnoho ak nie väčšina denných študentov okrem samotného štúdia (t.j. prednášky, cvičenia, zadania, projekty a úlohy) už chodí do práce, od začiatku roka študenti pracujú na záverečnej práci, pripravujú sa na bežné zápočty a skúšky z predmetov v poslednom ročníku, niektorí dokonca ešte aj prenášajú a opakujú minuloročné predmety, pripravujú sa na štátnicové otázky z celého doterajšieho štúdia, chcú mať aj študentský život, tí snaživejší aj mimoškolské aktivity a to všetko popri mnohým nástrahách dnešnej doby a predovšetkým prokrastinácie.

Nemôžeme sa potom čudovať, že aj najlepší a najtalentovanejší študenti často nestíhajú a keď sú dotlačení životnými okolnosťami a časovým stresom do kúta, tak zaplatiť 800 eur za „podklady k záverečnej práci“ (rozumej hotovú záverečnú prácu) sa môže javiť ako najracionálnejší krok.

Motivácia podvádzať

Zažil som študentov, ktorí boli počas posledného roka štúdia doslova na práškoch a tabletkách. Niektorí napríklad navyše chytili „zlého” školiteľa alebo „zlú“ tému záverečnej práce a síce už konzultovali aspoň päťkrát, ale po piatom raze vedeli o svojej práci menej ako po prvom.

Alebo majú extrémne náročného školiteľa, ktorý chce od nich možné aj nemožné. Je neustále nespokojný a keďže čas sa kráti, tak buď budú svoju agóniu predlžovať o ďalší rok (len to nie!) alebo sa ponúka rýchle a jednoduché riešenie.

Alebo sú jednoducho leniví, málo motivovaní, „vychcaní“, štúdium ich nebaví a nevidia v ňom ani zmysel a študujú len preto, aby dostali ten papier, mohli si dať do občianskeho preukazu zapísať tých zopár písmen pred menom a mali už konečne pokoj od rodičov.

Neviem ktorý z týchto prípadov bol pán Danko. To musí zodpovedať on sám. Musel by som si navyše prečítať jeho prácu (prosím o zverejnenie jej kompletnej elektronickej verzie!), aby som vedel posúdiť, či ide o plagiát, kompilát, nesprávne uvádzanie zdrojov alebo iný prípad. Môžeme mu však poďakovať aspoň zato, že jeho rigorózna práca otvorila aj pre širšiu slovenskú verejnosť problematiku kvality, písania a obhajovania záverečných prác na našich univerzitách. Dozvedeli sme sa napríklad aj to, že existujú firmy a jednotlivci, ktorí doteraz napísali na objednávku tisíce „podkladov“. Univerzity by to teda mohli využiť na určitú reflexiu tohto (ne)fungujúceho systému.

Stačí len odovzdať

Na mnohých najlepších svetových univerzitách sa v záverečných ročníkoch iba odovzdáva záverečná práca. Nie sú žiadne štátne skúšky, dokonca žiadna ústna obhajoba práce pred komisiou a skúšok z predmetov v poslednom ročníku je tiež minimum, keďže kreditový systém je nastavený tak, aby študent mal v poslednom semestri štúdia čo najmenej bežných predmetov a mal tak viac času na napísanie kvalitnej záverečnej práce. Takto som to napríklad zažil aj ja.

Myslíte si, že sa tak dá zamedziť kúpeným prácam? Určite nie. Aj na najlepších svetových univerzitách si ich dávajú niektorí študenti vypracovať a potom ich odovzdávajú ako vlastné. Je to vlastne ešte ľahšie ako u nás, keďže záverečné práce sa na niektorých univerzitách ani neobhajujú. Oproti nášmu systému je to však oveľa menej pravdepodobné. Študent na týchto univerzitách má nielen dostatok času, odborných zdrojov a literatúry, možnosť kvalitných konzultácií, široký výber tém a školiteľov, možnosť navrhnúť vlastnú tému (to je mimochodom aj na slovenských univerzitách, ale stále málo študentov túto možnosť využíva), atď.

Navyše, iba samotný titul uvedený v životopise už v dnešnej dobe toľko neznamená. A ak aj máte podvodom získaný červený diplom (1st class) povedzme z Oxfordu, tak váš prvý normálny zamestnávateľ to rýchlo zistí. Záverečná práca totiž nemá slúžiť len na získanie a preukázanie odborných znalostí z konkrétnej témy. Táto práca má študenta tiež naučiť ako robiť vlastný vedecký výskum, zbierať a analyzovať dáta, komunikovať a pracovať so školiteľom a ďalšími odborníkmi, vyhľadávať, čítať a spracovávať odborné zdroje a literatúru, verejne prezentovať svoje výsledky, dodržiavať striktné termíny, pravidelne pracovať na čiastkových úlohách, vedieť si efektívne zadeliť čas, vedieť si určiť priority, nadobudnúť cit pre detail vďaka potrebnej formálnej úprave, atď. Toto všetko sú mäkké zručnosti, ktoré dnešní nielen top zamestnávatelia veľmi vyžadujú. Čiže namiesto 800 eur za „podklady“ by mohli študenti zvážiť, že okrem peňazí sa oberajú aj o hodnotné zručnosti, ktoré ich môžu stáť lepšie zamestnanie.

Univerzity na Slovensku a ich predstavitelia by sa mali preto zamyslieť, či je naďalej potrebné, aby aj univerzity, ktoré nie sú ani v prvej 500ke top univerzít sveta, naďalej živili podmienky pre podvody. Je nevyhnutné sa prispôsobiť dobe a technologickým možnostiam študentov. Buď nájdeme efektívny spôsob, ako odhaľovať tieto podvody alebo upravme systém tak, aby študenti čo najviac stratili motiváciu podvádzať. Spravme zo záverečnej práce nie strašiaka, ale skôr životnú príležitosť sa niečo užitočné naučiť a byť na seba a výsledok svojej práce hrdý natoľko, že ju nebude treba o 20 rokov neskôr zatajovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?