Ako môžu študenti uniesť voľby na univerzite

Autor: Tomáš Jacko | 15.10.2018 o 8:15 | Karma článku: 1,65 | Prečítané:  591x

Keď sa študenti univerzity rozhodnú uniesť voľby (rozumej zmanipulovať voľby) do senátu fakulty alebo univerzity, ktorý bude rozhodovať o novom dekanovi/rektorovi a teda 4 rokoch života školy, tak to vedie k nejednému zamysleniu.

V ére Slovenska, keď sa (občianska) spoločnosť konečne zobúdza a vedú ju práve mladí ľudia a študenti, tak iní študenti v ich veku robia presný opak. Využívajú taktiku boja a nástroje typické pre režim minulý a ľudí, proti ktorým spoločnosť aktuálne bojuje. Alebo využívajú pasivitu svojich rovesníkov na dosiahnutie svojich osobných cieľov.

Študenti sa ľahko stávajú obeťami (spolupracovníkmi?) niektorých ľudí pôsobiacich na univerzitách, pre ktorých sa demokracia stala len nástrojom na získanie alebo udržanie moci. Toto je demokracia bez diskusie, bez slobody a slobodného názoru. Lebo ak ten slobodný názor poviete, tak zle skončíte.

Univerzitná sloboda okrem iného znamená a umožňuje, že ako jednotlivec a člen akademickej obce – či už učiteľ, vedec, pracovník administratívy alebo študent, máte právo slobodne vyjadriť svoj názor. Často je to však ako v tom vtipe o Sovietskom zväze. Aj tam ste mohli slobodne vyjadriť svoj názor, ale bol to posledný názor, ktorý ste v živote vyjadrili.

Študenti na vysokých školách majú až tretinu kresiel či už vo fakultných alebo celouniverzitných senátoch. Sú to kľúčové orgány, ktoré rozhodujú o chode univerzity. Nefungujú výťahy alebo chýba mydlo na záchodoch? Jedlo v kantíne sa nedá jesť alebo vám chýba na výber raw bezgluténová vegan hipster strava? V univerzitnej knižnici nie sú dostupné aktuálne vedecké žurnály a nemôžete byť v knižnici 24 hodín denne? Nech už sú vaše požiadavky a študentské potreby akékoľvek, tak sú to práve fakultné a univerzitné senáty a vaši senátori, ktorí by sa nimi mali zaoberať. Pre začiatok by bolo fajn zistiť, kto ma v senátoch zastupuje.

Ich absolútne top právomocou je však volenie dekanov a rektora. O tom to celé je, a preto sa o nich či už aktuálni dekani/rektori alebo potenciálni kandidáti najviac zaujímajú. Pri vyrovnaných kandidátoch a rozložení síl medzi učiteľmi tak rozhodujú študenti. A kandidáti to dobre vedia a niektorí s tým kalkulujú už od začiatku. Nie je nič zlé na tom povedať študentom, že sa budú konať voľby do senátu a nie je nič zlé na tom diskutovať so študentmi o kandidátoch na dekana. Je ale absolútne neprijateľné robiť či už nátlak na študentov alebo ich rôznymi spôsobmi motivovať (rozumej uplácať), aby v prvom rade kandidovali a potom hlasovali tak, ako niektorí zamestnanci fakulty/univerzity chcú.

A čo môže byť odmenou? Čo tak niekoho poslať do exotickej zahraničnej destinácie na Erasmus alebo iný študijný pobyt a k tomu dostať tučný grant od univerzity na cestu a náklady? To by bol možno ešte ten lepší prípad. Čo sa však môže stať, ak študenti nezahlasujú, ako „kmotor“ v pozadí a jeho ľudia chcú? Nedajú im spraviť zápočet alebo skúšku? Alebo im nedajú spraviť štátnice?

Tieto obavy sú často neopodstatnené a v dnešnej dobe majú študenti väčšiu silu a hlas ako kedykoľvek predtým. Na fakultách a univerzitách ako v celej našej spoločnosti však stále panuje strach, a preto je možné že viacerí študenti sa boja, lebo „Čo ak?“.

Väčšina študentských volieb do senátov fakúlt a univerzity prejde na Slovensku bez povšimnutia. Dejú sa aj také veci, že kandidátmi, voličmi a víťazmi volieb sú tí istí ľudia. Ako sa im to podarí? Jednoducho študentskí organizátori volieb nikomu o voľbách nepovedia a odvolia si to sami niekde v miestnosti, o ktorej ani nikto nevie, že existuje.

Ďalším dôvodom je totálny nezáujem študentov o dianie na fakulte a univerzite. Netreba sa preto čudovať, že tento nezáujem pokračuje aj po skončení štúdia a potom sa na Slovensku dejú veci, aké sa dejú a väčšina ostáva ticho – vrátane tých najinteligentnejších a najschopnejších. Lebo „Na čo?“.

Boj za slušné Slovensko by nemal začínať a končiť na Námestí SNP. K slušnému Slovensku, slušným univerzitám a fakultám môžeme prispieť všetci – študenti aj učitelia spoločne. A niet lepšej príležitosti ako voľby či už do univerzitnej alebo onedlho aj miestnej samosprávy. Ak sa nám to podarí tu, tak na námestiach to už pôjde samo. A možno tie námestia ani nebude treba.

Autor bol dvakrát zvoleným členom študentskej rady na University of Manchester. Blog vychádza zo zozbieraných osobných skúseností študentov a učiteľov z viacerých univerzít na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exministri Janušek a Štefanov pôjdu za mreže, rozhodol Najvyšší súd

Predseda senátu Kliment priznal, že ide o jedno z jeho najťažších rozhodnutí v kariére.

DOMOV

Most-Híd vyzval Danka na vyvodenie osobnej zodpovednosti

Danko čelí podozreniam z plagiátorstva.

SVET

Babišov syn: Otec klame, prekročil červenú čiaru

Syn českého premiéra chce vypovedať pred políciou.


Už ste čítali?