Zakliata budova na Šancovej ožila – čo by dnes urobil Štúr?

Autor: Tomáš Jacko | 10.12.2015 o 8:14 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  798x

Prečo strácame záujem o to, čo priamo ovplyvňuje našu kvalitu života a ohrozuje životy našich detí? Naozaj sa nedá nič robiť? Prečo aspoň nepodporíme tých, ktorí robia veci za nás? Blog o jednej budove, bielych vranách a Štúrovi.

Moja kamarátka mi nedávno povedala o oživení zakliatej budovy na Šancovej ulici v Bratislave. Intenzívne sa tejto kauze spolu s niekoľkými jej známymi venuje napriek tomu, že má milión iných starostí a povinností. Prečo to robí? Ona v lokalite býva a dokončenie tejto budovy do jej plánovanej výšky 23 poschodí (!) negatívne ovplyvní kvalitu jej života. Logické a racionálne správanie z jej strany. Namiesto podpory od ostatných susedov a obyvateľov tejto lokality, miestnych poslancov a rodičov detí v škôlke hneď vedľa prebiehajúcej stavby, ktorých životy sú možno v ohrození, a aj medializácii kauzy; zostáva však jej iniciatíva viac-menej ignorovaná. Stavba bola teda po rokoch nielen znova spustená, ale pokračuje ďalej aj napriek mnohým otáznikom.

Nedávno sme sa dozvedeli mená, pre mňa dnešných hrdinov Slovenska, o ktorých by sa mali učiť deti na všetkých našich školách – Biele vrany. Prečo sa týchto ľudí vo väčšine prípadov nezastanú ich najbližší kolegovia? Prečo sa za nich často skôr postavia cudzí ľudia ako tí, ktorí ich najlepšie poznajú a presne vedia, ako a kde k nespravodlivosti, rozkrádaniu, podvodom dochádza? Nie je vôbec potrebné ísť s nimi ihneď na barikády. Často stačí urobiť jednoduché ľudské gesto. Poďakovať im, osloviť ich, pristaviť sa pri nich, prejaviť im podporu; a ak nato máte odvahu, tak sa zíde aj podpis pod petíciu. Budeme sa raz vedieť pozrieť svojim deťom do očí a povedať im, čo som mohol v tej situácii urobiť a čo som (ne)urobil? Čo ak by som bol ja na mieste tohto človeka? Ako by som sa ja zachoval?

V školách nás učia o slovenských hrdinoch: Štúrovi, Hlinkovi, Štefánikovi, Dubčekovi. Nie všetci sa na nich zhodneme, ale každý z nich preukázal odvahu a bol ochotný bojovať, aj v obdobiach oveľa ťažších, za práva druhých. Ak nič iné, tak práve toto by sme sa mali o nich učiť. Prečo nás však ich príbehy nemotivujú byť ako oni? Prečo samotní učitelia, ktorí o nich učia, takí nie sú a ani nechcú byť?

Mnohí v niečo a niekoho veríme, ale keď treba v živote preukázať tú vieru – pomôcť blížnemu, netolerovať zlo, postaviť sa neprávosti, tak... sme ticho. Máme strach. Máme hypotéky, máme 5 rokov do dôchodku, chceme ísť na dovolenku, chceme dostať koncoročnú odmenu, osobný príplatok, chceme lepšie auto. Stojí to ale naozaj zato?

Prečo potom už bez strachu, anonymne znova a znova volíme do funkcií ľudí, ktorým korupcia a zlo nevadí? Alebo vôbec nevolíme a umožňujeme aj takýmto ľudom, aby potom o nás rozhodovali. Prečo sa nezaujímame o to, kto učí naše deti? Kto je riaditeľom v škole našich detí? Kde končia naše vyzbierané peniaze zo ZRPŠ? Kde končia naše miestne dane? Aký plat a odmeny odhlasovali poslanci nášmu starostovi?   

Každý z nás môže niečo spraviť, aby sa tu lepšie žilo. Je už možno neskoro zabrániť dostavbe budovy na Šancovej. Nech je teda mementom, čo môže spôsobiť ľudská ľahostajnosť.

P.S.: V prípade, že by ste chceli podporiť iniciatívu proti dostavbe mrakodrapu na Šancovej ulici, tak tu nájdete všetky informácie o tejto kauze, vrátane zodpovedných osôb a možnosti podpísať petíciu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.


Už ste čítali?