Ako sa vyhnúť plateniu dane za psa?

Autor: Tomáš Jacko | 19.10.2015 o 10:17 | Karma článku: 6,89 | Prečítané:  2176x

Mojim študentom som počas prednášky položil jednoduchú otázku: "Čo by ste robili, keby vaša obec radikálne zvýšila daň za psa?" Ich tri výstižné odpovede a moja reakcia.

1. Utratiť psa

2. Darovať psa

3. Presťahovať sa

Presne toto boli tri prvé spontánne odpovede mojich študentov na vysokej škole na otázku: Čo by ste robili, keby vaša obec radikálne zvýšila daň za psa? Aj keď to nebolo cieľom otázky, ale odpovede študentov veľmi dobre vystihli nielen myslenie ale hlavne spôsoby riešenia verejných problémov na Slovensku. Riešením je teda zjednodušene povedané, za každú cenu vyhnúť sa plateniu alebo aktívnemu riešeniu problému.

Zaujímavé je, že v skupine som mal aj zopár zahraničných študentov a jeden nemecký študent následne odpovedal, že on by tú daň jednoducho zaplatil a nesnažil by sa to obísť. Logicky totiž predpokladal, že vyzbierané financie budú slúžiť na zlepšenie podmienok pre majiteľov psov a pre celkovú kvalitu života obce, v ktorej žije.

Čo ak sa ale nestotožním s demokratickým rozhodnutím obecného zastupiteľstva? Nuž, ostáva mi ešte možnosť zabojovať a zvrátiť rozhodnutie obce. Ako nato?

1. Uvažujem čo najviac racionálne a keďže nemám čas, chuť a odvahu riešiť môj problém osobne, tak v prvom rade si zistím, kto je môj miestny poslanec, regionálny poslanec, starosta, primátor, poslanec Národnej rady SR, alebo iný miestny pán veľkomožný, žijúci v mojom okolí a skúsim ich kontaktovať a podeliť sa s nimi o svoje názory a skúsenosti. Sú to všetko ľudia platení z mojich daní, takže je ich poslaním (schválne nepoužívam slovo práca, s ktorým majú viacerí z nich interpretačný problém) zaoberať sa aj mojim problémom. Spôsobov ako ich kontaktovať je veľa: telefonát, list, mail, Facebook; ale netreba zanevrieť aj nad osvedčeným osobným kontaktom, ktorý býva často ten najefektívnejší.

2. Ak nepochodím s možnosťou 1., tak je veľmi vysoko pravdepodobné, že každý z týchto ľudí má aj názorového oponenta alebo protikandidáta či už v posledných voľbách alebo v tých budúcich. Skúsim sa ozvať jemu, či by sa nedalo niečo robiť ohľadom môjho problému, ktorý je vlastne verejným problémom. Tento človek by mal byť rád, že môže byť užitočným pre občana a že aj vďaka úspešnému riešeniu alebo upozorneniu na problémy občanov, môže pomýšľať na úspešnú kampaň vďaka novým podporovateľom a voličom. Ak by to malo byť hoci len čisto z jeho vypočítavosti, tak pre riešenie môjho problému je to nepodstatné a ja môžem byť len rád, že niekto sa bude môj problém snažiť vyriešiť tak, akoby bol jeho.

Čo ak ale nepochodím ani u názorových oponentov? Teda absolútne nikto z ľudí, ktorých, ehm, profesiou je alebo chcú aby bolo, venovať sa občianskym záležitostiam, verejnému dianiu, sledovať záujmy občanov, obyvateľov a robiť čo najviac pre verejný záujem; nemá záujem mi pomôcť. Našťastie ešte stále ostáva viacero možností.  

3. Skúsim osloviť cez web, sociálne médiá, alebo osobne kamarátov, susedov, ľudí zo svojho okolia, či sa môj problém netýka aj ich. Keďže ide o priateľov na Facebooku alebo susedov, tak syndróm pocitu hanby by mal byť zanedbateľný. Ak mám ale z toho neprekonateľný strach, tak asi ten problém nie je až taký veľký, keď kvôli pocitu „veď čo nato povedia kamaráti alebo susedia v dedine“ ho radšej nebudem riešiť.

4. Skúsim osloviť miestneho univerzitného profesora, sudcu, lekára, advokáta, kňaza, krčmára, futbalistu a ďalšie zaujímavé a rešpektované miestne osobnosti a postavičky, ktoré by mohli na moju (našu) stranu strhnúť ďalších občanov.

5. Vďaka týmto ľuďom vytvorím už skupinu ľudí s rovnakým alebo podobným problémom alebo aspoň pohľadom naň. Viem následne znova už s ich pomocou skúsiť možnosti 1 a 2. Pri väčšom množstve obyvateľov a teda aj potenciálnych voličov už snáď politici pomôžu.

6. Ak znova nič, tak mi stále ešte ostávajú viaceré možnosti: osloviť médiá – miestne aj celonárodné, iniciovať petíciu, spustiť (anti)kampaň v rámci ktorej môžem získať ďalších ľudí. Načasovanie je kľúčové, takže odporúčam orientovať sa na obdobie čo najbližšie pred voľbami. Efekt bude niekoľkonásobne vyšší.  

7. Aktívne sa zúčastniť volebnej (anti)kampane. V malej obci vie aj jeden letáčik rozvíriť verejnú diskusiu a pridať/odobrať potrebné hlasy na zvolenie. Budem potrebovať: počítač, textový editor T602 alebo novší, papier, tlačiareň.

8. Kandidovať! Keď obecné voľby na Slovensku dokážu vyhrať aj pologramotní starostovia, tak prečo to neskúsiť aspoň ako poslanec? Je vysoko pravdepodobné, že svojim aktívnym prístupom pri riešení spoločenského problému zaujmeš aj svoje okolie, budeš zvolený a budeš mať priamo možnosť zvrátiť rozhodnutie obce a tiež zabrániť vzniku ďalších problematických rozhodnutí. A ešte dostaneš zato zaplatené! To je už aký dream job?!

9. Dalo by sa pokračovať, ale namiesto ďalších a ďalších možností je v prvom rade dôležité zmeniť základný postoj. Verejné problémy by sme nemali ignorovať, nevyriešia sa samé, a je tiež málo pravdepodobné, že ich za nás niekto sám od seba vyrieši – len preto že by mal, má viac času, je inteligentnejší, vzdelanejší, má kontakty, pozná sa s Ficom alebo Aštarom Šeranom. Musíme byť pripravení nájsť odvahu a urobiť aspoň niečo sami. A keď už nie pre seba, kamaráta alebo suseda, tak aspoň kvôli tomu psíkovi a ďalším, ktorí to bez nás nedokážu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?